Milujem knihy, ich vôňu, rôzne typy papiera ktoré sú na ich výrobu použité (matný béžový, pórovitý, recyklovaný, lesklý biely, ktorý vonia
tlačou...) a rôznofarebnosť a "rôznoprevedenosť" ich obálok. Milujem
paperbacky, viazané knihy s mäkkými doskami, viazané knihy s tvrdými doskami,
hrubé lexikóny a slovníky.
Študujem jazyky, takže veľkú časť mojej knižnice tvorí
odborná literatúra: slovníky, gramatiky, cvičebnice, ale mám aj beletriu:
klasické romány od anglických autorov a nejaké slovenské paperbacky (napr.
z Evita press. Hoci ľudia vravia že je to taká braková literatúra, neviem to
posúdiť, a ani to nebudem súdiť, pretože na to nemám právo. Prečítala som ich len pár. Z Evita Press
milujem knihu „Mal to byť pekný život“ od Andrey Coddington, ktorá rozpráva
úžasný ľudský príbeh a odporúčam ju každému.)
Ilustračné foto:
Kolekcia nie je úplná, mám ešte zopár gramatík a slovníkov
na internáte, ktoré neprenášam, lebo sú ťažké.
Ostatné: (Tú Visual encyclop. mám kvôli slovnej zásobe, ktorá je v tomto diele zastúpená skutočne bohato)
Zvyšnú beletriu a odbornú literatúru k štúdiu, ktorú
som čítala a musela prečítať v rámci povinnej literatúry, si požičiavam
v knižnici (dobrý zdroj je SNK v Matici slovenskej v Martine,
ale veľakrát nájdem čo potrebujem aj v knižnici Hany Zelinovej vo
Vrútkach, alebo v našej fakultnej a univerzitnej knižnici.)
Odbornú literatúru (zemepisné a prírodovedné encyklopédie,
atlasy, lexikóny o divoch sveta, o všeobecnom prehľade) som milovala
odmalička. Resp. od veku, kedy som dokázala aj chápať, o čom vlastne
čítam. Zhruba od tretej - štvrtej triedy základnej školy. Holt, bola som považovaná za
bifľošku :D
Môj preferovaný žáner sa nedá jednoznačne určiť,
rovnako ako pri hudbe a filmoch ktoré sa mi páčia. Rada si prečítam knihu,
na ktorú som našla trebárs dobrú recenziu, ktorú mi odporučí okolie, alebo ma
zaujme len tak v regáli v knižnici.... za svoj život som prečítala už
kvantum kníh, nespomínam si na toľko titulov. Medzi moje klasické "obľúbence" (ktorých príbeh ma oslovil a nezabudnem naň) patrí Portrét Doriana Graya
(O.Wilde), Silas Marner (G.Eliot), Čo Dante nevidel (A.Wetzler), Clockwork
Orange (A.Burgess), Matkinovky (áno, aj populárna literatúra ma svoje čaro :)
Počas základnej školy som fičala
na Harrym Potterovi (všetky diely som niekoľkokrát prečítala aj v angličtine),
Slávnej Päťke, neskôr na Prattchetovi a Úžasnej zemeploche (ale nie až tak
ako na Potterovi). Nikdy som neinklinovala k sladkým románom štýlu
Harlequin, ktoré dostať kúpiť v novinových stánkoch. Jediné sladké, čo som
prečítala, boli dievčenské romány ako Denník princeznej a zopár dielov edície "Medzi nami dievčatami" (mala som
vtedy asi 13 rokov, takže je to ospravedlniteľné :)
Podľa môjho názoru, ľudia, ktorí nečítajú knihy, sa v živote
ukracujú o neskutočné množstvo myšlienok, príbehov. Filmy natočené podľa
literárnych predlôh síce môžu byť skvelé a excelentne spracované, ale
NIKDY sa nevyrovnajú knihe. Keď čítate knihu, v hlave si vytvárate
koncepciu príbehu, predstavujete si výzor hlavných hrdinov, použijete svoju
fantáziu. Máte v mysli svoje vlastné obrazové spracovanie príbehu s použitím
svojej vlastnej predstavy, farby. O toto vás filmy okrádajú. Vo filme
totiž pasívne preberáte fantáziu iných, najmä režiséra. A najviac ma
hnevalo, že ja som si trebárs Harryho Pottera a jeho kumpánov, celú
plejádu čarodejníkov, Rokfortskú školu, Ministerstvo mágie, vlastne všetko v tom
príbehu, predstavovala po svojom, úplne odlišne ako to navrhli a spracovali
filmári. A keď som dopozerala film, už som sa nevedela vrátiť k mojej
pôvodnej predstave, vždy ju prebila tá filmová. Odvtedy nepozerám filmy
natočené podľa kníh, pokiaľ som tie knihy predtým čítala.
Samozrejme nechcem tým povedať, že by som nemala v obľube
filmovú tvorbu. Mám, a to veľmi. V niektorom ďalšom poste sa teda budem
venovať filmu.
Prajem peknú zasneženú nedeľu.
Photos by Katie