Mes Livres

Milujem knihy, ich vôňu, rôzne typy papiera ktoré sú na ich výrobu použité (matný béžový, pórovitý, recyklovaný, lesklý biely, ktorý vonia tlačou...) a rôznofarebnosť a "rôznoprevedenosť" ich obálok. Milujem paperbacky, viazané knihy s mäkkými doskami, viazané knihy s tvrdými doskami, hrubé lexikóny a slovníky.

Študujem jazyky, takže veľkú časť mojej knižnice tvorí odborná literatúra: slovníky, gramatiky, cvičebnice, ale mám aj beletriu: klasické romány od anglických autorov a nejaké slovenské paperbacky (napr. z Evita press. Hoci ľudia vravia že je to taká braková literatúra, neviem to posúdiť, a ani to nebudem súdiť, pretože na to nemám právo. Prečítala som ich len pár. Z Evita Press milujem knihu „Mal to byť pekný život“ od Andrey Coddington, ktorá rozpráva úžasný ľudský príbeh a odporúčam ju každému.) 

Ilustračné foto:

Kolekcia nie je úplná, mám ešte zopár gramatík a slovníkov na internáte, ktoré neprenášam, lebo sú ťažké.

Ostatné: (Tú Visual encyclop. mám kvôli slovnej zásobe, ktorá je v tomto diele zastúpená skutočne bohato)

Zvyšnú beletriu a odbornú literatúru k štúdiu, ktorú som čítala a musela prečítať v rámci povinnej literatúry, si požičiavam v knižnici (dobrý zdroj je SNK v Matici slovenskej v Martine, ale veľakrát nájdem čo potrebujem aj v knižnici Hany Zelinovej vo Vrútkach, alebo v našej fakultnej a univerzitnej knižnici.)

Odbornú literatúru (zemepisné a prírodovedné encyklopédie, atlasy, lexikóny o divoch sveta, o všeobecnom prehľade) som milovala odmalička. Resp. od veku, kedy som dokázala aj chápať, o čom vlastne čítam. Zhruba od tretej - štvrtej triedy základnej školy. Holt, bola som považovaná za bifľošku :D

Môj preferovaný žáner sa nedá jednoznačne určiť, rovnako ako pri hudbe a filmoch ktoré sa mi páčia. Rada si prečítam knihu, na ktorú som našla trebárs dobrú recenziu, ktorú mi odporučí okolie, alebo ma zaujme len tak v regáli v knižnici.... za svoj život som prečítala už kvantum kníh, nespomínam si na toľko titulov. Medzi moje klasické "obľúbence" (ktorých príbeh ma oslovil a nezabudnem naň) patrí Portrét Doriana Graya (O.Wilde), Silas Marner (G.Eliot), Čo Dante nevidel (A.Wetzler), Clockwork Orange (A.Burgess), Matkinovky (áno, aj populárna literatúra ma svoje čaro :)

Počas základnej školy som fičala na Harrym Potterovi (všetky diely som niekoľkokrát prečítala aj v angličtine), Slávnej Päťke, neskôr na Prattchetovi a Úžasnej zemeploche (ale nie až tak ako na Potterovi). Nikdy som neinklinovala k sladkým románom štýlu Harlequin, ktoré dostať kúpiť v novinových stánkoch. Jediné sladké, čo som prečítala, boli dievčenské romány ako Denník princeznej a zopár dielov edície "Medzi nami dievčatami" (mala som vtedy asi 13 rokov, takže je to ospravedlniteľné :)

Podľa môjho názoru, ľudia, ktorí nečítajú knihy, sa v živote ukracujú o neskutočné množstvo myšlienok, príbehov. Filmy natočené podľa literárnych predlôh síce môžu byť skvelé a excelentne spracované, ale NIKDY sa nevyrovnajú knihe. Keď čítate knihu, v hlave si vytvárate koncepciu príbehu, predstavujete si výzor hlavných hrdinov, použijete svoju fantáziu. Máte v mysli svoje vlastné obrazové spracovanie príbehu s použitím svojej vlastnej predstavy, farby. O toto vás filmy okrádajú. Vo filme totiž pasívne preberáte fantáziu iných, najmä režiséra. A najviac ma hnevalo, že ja som si trebárs Harryho Pottera a jeho kumpánov, celú plejádu čarodejníkov, Rokfortskú školu, Ministerstvo mágie, vlastne všetko v tom príbehu, predstavovala po svojom, úplne odlišne ako to navrhli a spracovali filmári. A keď som dopozerala film, už som sa nevedela vrátiť k mojej pôvodnej predstave, vždy ju prebila tá filmová. Odvtedy nepozerám filmy natočené podľa kníh, pokiaľ som tie knihy predtým čítala.

Samozrejme nechcem tým povedať, že by som nemala v obľube filmovú tvorbu. Mám, a to veľmi. V niektorom ďalšom poste sa teda budem venovať filmu. 

Prajem peknú zasneženú nedeľu.

Photos by Katie